Môj život: Ako posúvať vlastné limity

27.02.2024

Mám rada autobiografie a biografie, no nerada ich hodnotím. Vždy mi príde zvláštne hodnotiť niekoho život, myšlienky a skúsenosti.

Kniha Môj život: Ako posúvať vlastné limity je však úplne iná ako, akákoľvek autobiografia, s akou som sa doteraz stretla. Kľudne by som ju priradila aj ako motivačnú literatúru, no nie ako tie klasické premotivované knihy, kde vám hovoria všetky všeobecne známe frázy. Jej motivácia spočíva úplne v niečom inom, a to v odkaze, že naozaj je to všetko o našom pohľade na život, o tom, ako prijmeme životné prekážky a či podľahneme ľútosti, alebo z danej situácie vyťažíme maximum,

Michal Škombár trpí spinálnou svalovou atrofiou, ktorá ho pripútala na lôžko. Napriek tomu dokázal napísať a vydať šesť kníh, pričom jeho biografia je siedmou v poradí. Pýtate sa ako to dokázal? Dvoma prstami a bradou. Jeho fantázia mu otvára denne nové obzory, ktoré následne prenáša do knižných príbehov. Čítala som od neho aj knihu Ida a jej neznáma cesta, takže s tvorbou Michala som bola oboznámená. Táto kniha je však niečo úplne iné.

Výnimočný a inšpiratívny, presne takto by som opísala Michala Škombára ja, pretože si ma svojou autobiografickou novinkou nie len získal, ale predovšetkým mi nastavil zrkadlo a jemne mi naznačil, ako sa niekedy zbytočne vyhováram a plytvám časom na výhovorky. Limity si staviam sama.

"Ak sa splnil sen mne, mužovi, čo píše bradou a vydal tak šesť kníh, aké veľké veci môžete dokázať vy? Vy, čo máte celý svet ako na dlani."

To je jeden z mnohých citátov, ktorý som si vyznačila, pretože v knihe ich nájdete rozhodne viac. Je až fascinujúce, ako ma táto knižka dokázala pripútať so sedadla a úplne ma pohltila. Počúvala som ju aj ako audioknihu a následne som sa k pasážam, ktoré sa mi páčili vracala v knihe. Či už sa rozhodnete knihu počúvať a unášať sa pritom aj piesňami Dominiky Gurbaľovej, alebo knihu budete čítať a vychutnávať si tak občasné jednoduché ilustrácie, zážitok z knihy budete mať rovnaký.

Michal nám v knihe opisuje všetko podstatné z jeho života - ako ochorel, aké boli prvé diagnózy a hospitalizácie v nemocnici. Ako sa rozhodol nepodľahnúť a stále skúšať nové veci. Opisuje nám priateľstvá, odhodlanie napísať knihy aj prvé sklamania z neúspechov a odmietania zo strany niektorých vydavateľstiev. Hovorí však aj o viere a o tom, ako mu pomáha v bežnom živote, o jeho snoch, ale ponúka aj krátke zamyslenia z krátkych zážitkov, ktoré si pamätá a nejako ho ovplyvnili.

Pri niektorých jeho zážitkoch a huncútstvach, pretože áno. Michal sa nezdá, ale ako dieťa bol veľký výmyselník, som sa nahlas smiala a živo si dané situácie predstavovala. Vo svojom srdci je tak trochu rebel, ktorý sa aj napriek svojim obmedzeniam nebál vzoprieť očakávaniam, ktoré by niektorí voči jeho diagnóze mohli mať. Dať sa potetovať? Prečo nie! A keď už, prečo len raz? Otvorene však hovorí aj o nelogickosti a hlavne nezmyselnosti niektorých nariadení, s ktorými sa stretol. Napríklad aj to, že aj napriek tomu, že študoval na Katolíckom gymnáziu, maturitu nemá, Nie pre vlastné obmedzenia, ale pre obmedzenia systému.

Veľmi veľký základ knihy tvorí aj rodina. Je úžasné čítať, ako dokáže choroba jedného zo synov stmeliť celú rodinu. Časti, kde Michal opisoval ako sa tešil na mladšieho súrodenca, alebo ako miluje svoju neter a synovcov, ktorých rozmaznáva. Zo všetkých týchto pasáži je cítiť neuveriteľnú lásku, ktorá aj vás zasiahne priamo cez stránky knihy.

Humor, motivácia, otvorená myseľ a srdce, nezlomnosť, túžba nevzdať sa - to všetko sa nachádza v tak útlej knižke, ktorú by si mal však prečítať každý, pretože v nej nájdeme veľa povzbudenia, že nie "ľútosť" je to, čo nás dokáže udržať pri živote, ale naopak "sila" nepodľahnúť zlým myšlienkam.

Veľmi povzbudivé pre mňa boli aj myšlienky ohľadom viery, jej chápania a prežívania a Michal, jeden odkaz pre teba - môj Boh je presne taký istý ako tvoj, vnímame ho rovnako a podľa mňa nad tvojím (aj mojim) rozhodnutím dať sa potetovať len mávol rukou. Pretože vie, že o počet tetovaní v prežívaní viery vôbec nejde. A vieš to aj ty.

Ďakujem za tvoje posolstvá a myšlienky.

"Zakaždým to je o vás a vašom rozhodnutí. Ja som sa rozhodol pre prvú možnosť a zároveň si naplno užiť čas, ktorý mi bol daný. Nechcem ho preležať v smútku, ale v radosti."

Taká naša slovenská kolektívna chyba je, že nedokážeme niečo oceniť, kým to máme. A tú vzácnosť vidíme, až keď o to nadobro prídeme. Otvorme oči, aby sme videli to dobré a nemali potom výčitky."

KNIHU ODPORÚČAM AK MÁTE RADI AUTOBIOGRAFIE O INŠPIRATÍVNYCH ĽUĎOCH