Dokonalý vzťah

Uff, ak by sme knihu nečítali v mesačnom klube ani ju nedočítam.

Ja ani neviem, kde začať. Či nelogickým správaním hlavných postáv a hlavne neprimeraným k ich veku, nedotiahnutými dialógmi, časovými nezrovnalosťami, chýbajúcou korektúrou (naozaj používame v knihe neustále výraz "dačo"?) alebo dejom, ktorý je občas pritiahnutý za vlasy a nereálny.

Ani si nepamätám, kedy naposledy som nad knihou tak často gúľala očami, ako pri tejto. Teda pamätám, ale k tej knihe sa nejdem vracať.

Autorka vymyslela naozaj dobrú zápletku, ale to spracovanie zabilo akýkoľvek potenciál knihy. Kniha v podstate pracuje s trópom od nepriateľov k láske, aj keď o pôvode a dôvodoch nepriateľstva našej dvojice by sa dalo uvažovať. Podľa mňa bolo neprimerane zasadené do neobjektívnej a hlavne bezdôvodnej nevraživosti. Ako vlastne vzniklo? Nuž, hlavná hrdinka, Mia, sadla do zlého lietadla, súkromného podotýkam, a obvinila jeho majiteľa, Edwina, že ju chce uniesť, pričom chyba bola v plnej miere na jej strane.  Pamätám si, že zrovna túto časť som čítala na letisku a keď som sa poobzerala okolo seba je priam nemožné sadnúť do iného lietadla, ak nie ste zrovna Kevin zo Sám doma. Navyše, pýtam sa samej seba, ako moc hlúpa by som musela byť, aby som si nevšimla, že namiesto lietadla spoločnosti Ryanair sadám do súkromného lietadla? To jej nebolo podozrivé, že je v lietadle sama? Že nikto iný s ňou nenastupuje? A len tak omylom sa nechala odviezť do Dubaja? Ok, môžeme sa oháňať tým, že v knihách je dovolené všetko, ale čo moje čitateľské ja neznesie je to, ak sú situácie naozaj nelogické a neuveriteľné a s čitateľov robíme hlupákov. Ak píšeš fantasy, v pohode, kľudne aj cúvaj pri lietaní, ale v príbehoch, ktoré sme vsadení do reálneho sveta a máme sa tváriť reálne ma takéto hlúposti vedia rozhodiť.

Už v tejto situácii sme si mohli všimnúť, aká extrémne hysterická je hrdinka, nezvláda spracovávať akúkoľvek poznámku na jej osobu, ihneď všetko hnala do konfliktu. Ak by sa mi aj niekedy v živote náhodou  stala takáto bizarné vec, určite by som spravila všetko preto, aby som sa čo najskôr dostala domov. Nie, Mia vyčítala Edwinovi ako málo robí pre jej návrat, ako chce ísť domov, ale on pre to nič nerobí a úplne sa zmierila s tým, že mu teda ostane na krku. Užívala si jeho luxusný apartmán s terasou, výletíky po Dubaji, požičiavala si osobné hygienické veci hlavného hrdinu na svoju vlastnú osobnú hygienu a okato neznášala Edwina a urážala sa úplne za všetko, aj keď jej povedal, že je unavený a musí sa vyspať lebo pracuje, tak nech spí na gauči. Po dvoch týždňoch sa mu sama doslova ponúkla a robila všetko preto, aby sa s ňou vyspal, a aj keď vedela, že on má ženy iba na zábavu, urážala sa, keď jej to dal najavo. Naozaj neviem, prečo sa kniha volá Dokonalý vzťah. A to jej neustále vykanie aj keď on jej od prvého momentu tykal ma unavovalo.

Navyše bola naozaj hlúpa, nemyslím tým vo význame, že nemala vedomosti, ale hlúpa v reálnom, bežnom živote. Na jednej strane stále kričala (áno, kričala), ako od Edwina nič nepotrebuje, aká vie byť nezávislá a nebola schopná ani sama si ísť kúpiť pre seba trenky na spanie, musela používať jeho, aj keď ho poznala 3 dni aj s cestou. A o tom, že vôbec nepočúvala, čo jej hovorí, radšej pomlčím. Jej reakcie na jeho interakcie boli hlúpe a keby na mňa niekto takto reagoval, rozmýšľala by som, či s ním chcem viesť zmysluplnú debatu ďalej. Úplne v pohode sa ho pýtala na tie isté veci, aj keď jej na ne už odpovedal. Za všetko jeden príklad:

Edwin: "Toto je JEDNA z Verdiho opier."

Mia: "On ich má viac?" 

No nie, keď je toto JEDNA Z VIACERÝCH, tak má len jednu a hráva sa vždy v inom farebnom prevedení. 

Privítala by som oveľa viac opisu Dubaja, pretože práve tieto časti príbehu ma bavilo čítať a boli spracované naozaj dobre. Rôzne atrakcie a výlety, ktoré nám autorka prostredníctvom príbehu predstavila, ma vždy vtiahli úplne do deja, pokým Mia zas niečo netrepla. Práve tieto opisy sú aj dôvodom, prečo napokon knihe dávam hodnotenie, aké dávam. Čítať o výletoch a miestach v Dubaji bolo naozaj zaujímavé, keďže som tam ešte nebola a autorka mi ich dokázala opísať vierohodne. Tieto časti ma vždy prilepili ku knihe, možno je to tým, že postavy sa vtedy nesprávali ako nevyzreté deti a rozprávali minimálne (ok, Mia mohla byť ticho ešte viac). Opäť by to však nebola Mia, keby ma aj tu miestami nedostávala do vývrtky. Mala som úplne problém pochopiť logiku jej správania - chcem sa ísť pozrieť na výškovú budovu, ale bojím sa výšok; chcem ísť plávať s delfínmi, ale neviem plávať; chcem ísť do akvária, ale bojím sa žraloka za sklom. To dievča bolo úplne stratené vo vlastnom svete.

Fakt som s knihou bojovala, prvá polovica bola vyčerpávajúca, lebo neustále sme čítali o nezmyselných, zbytočných hádkach, ďalšia polovica ma unavovala, lebo zase sme čítali iba o ich sexe. Navyše aj k tomu tu mám veľmi veľké výhrady, ale tu už nebudem zachádzať do detailov.

Tomuto všetkému by sa dalo zabrániť, keby mala kniha kvalitný betareading a korektúru, verím tomu, že betareaderky a editorky by na takéto prehnané a neopodstatnené správanie poukázali a vynechali by sa zbytočne vyexponované scény, ktoré nemali logiku.   

Čo ma však veľmi bavilo čítať, a kedy mi postavy prišli úplne prirodzené, bola pasáž Edwina s jeho otcom. Škoda, že bola taká krátka a otec bol v príbehu iba okrajovo. Práve táto časť ma však presvedčila o tom, že autorka naozaj vie písať a skôr ako na oddychové príbehy s hysterickými hrdinkami by sa mohla vrhnúť na príbehy s posolstvom, pretože myšlienky na zamyslenie a situácie, v ktorých človek stratil smer a potrebuje ukázať nový jej idú výborne. Naozaj som sa ako čitateľ zamýšľala nad textom, verila som mu a v tejto časti príbehu som našla komfortnú a bezpečnú zónu. V tejto krátkej pasáži som konečne videla skryté emócie a obavy Edwina, jeho zraniteľnosť, ktorá vychádzala na povrch. Toto chcem čítať! Skutočné, reálne, ľudské a uveriteľné postavy. Škoda, že autorka viac nepracovala práve s tým, ale zamerala sa na nezmyselné hádky, ktoré nikam neposúvali dej.

Tiež nemôžem knihe poprieť čítanosť. Ide to naozaj rýchlo (a ešte rýchlejšie, keď si dovolíte preskočiť 4 stranový opis sexu). Knihu som zhltla za pár dní.

Veľká škoda - výborný potenciál a príbeh, žiaľ horšie spracovanie a korektúra. 

Autorku však nezavrhujem, písať vie, a presvedčila ma o tom konkrétnymi pasážami. Určite dám šancu aj iným jej knihám. 

2*

KNIHU ODPORÚČAM AK MÁTE RADI ĽAHKÉ PRÍBEHY

Obsahové varovanie:

° sexuálne scény

Pozitíva knihy:

+ pasáže o Dubaji

+ čitateľnosť knihy

Negatíva knihy:

- nesympatická hlavná hrdinka

- nezmyselné a neuveriteľné situácia

- unavujúce dialógy a neustále hádky

- chýbajúca korektúra

Názov: Dokonalý vzťah

Autor: Katarína Harmatová

Počet strán: 465

Rok vydania: 2020

Väzba: pevná väzba

Vydavateľstvo: MERIDIANO-press

ISBN: 9788082140517